Tento rok som sa nevedela nejako vžiť do tej atmosféry Vianoc.Vianočné piesne,oblečenie,vešanie svetielok,pečenie majú niečo do seba,ale stále to nebolo ono.
V posledný školský predvianočný deň sme si každá trieda pripravili nejaký spev,tanec alebo divadlo.
A vtedy to prišlo.Tie svetielka nielen na oknách,ale aj v očiach všetkých prítomných.Ako sa všetci snažili.Každý odovzdal kúsok zo seba.
A tá nálada.Celá škola sa stretla a trieda po triede odovzdávala ostatným posolstvo.Krásne posolstvo Vianoc.
Očarujúce číslo pri konci predviedli aj učitelia, no a krásnou čerešničkou na torte bolo spoločné spievanie Tichej noci.Nechýbali búrlivé potlesky.Tá bezprostrednosť,snaha, od ostatných.
No a pri odchode silné objatia,vinše,vrúcne úsmevy.To nenahradia hodiny počúvania piesní,ani nakupovanie darčekov….
Vtedy ku mne vletela do duše a stále sa mi tam drží.Konečne ju mám v sebe aj ja.Nádheru Vianoc.
Dúfam že nadlho.
(Fakt sa nám tie srdcia aspoň trošku v tomto období roztápajú.Alebo si to len nahováram?)