z môjho uhla pohľadu

Dnes teda o mne.

Som obyčajné 15-ročné dievča.

Aj keď neviem,či je dobré tu písať svoj vek,lebo ako sa mi potvrdilo: skôr sa podarí rozbiť atóm,ako predsudky.

Chodím do deviateho ročníka na základnej škole,a vôbec neviem,kam ďalej.

Ale tak tú moju typickú nerozhodnosť mám vo svojom znamení Váh. Moji rodičia by Vám o tom vedeli rozprávať…..Táto vlastnosť u mňa nevedie.Napríklad v kníkupectve stojím pri dvoch knihách kľudne aj 30 minút,lebo proste neviem ktorú si mám vziať,donekonečna prehodnocujem,ktorá by bola lepšia.

A tým sa dostávame k mojim záľubám.Milujem knihy.Ak ma nejaká pohltí,každú voľnú chvíľku trávim jej čítaním.Proste dokedy ju nedočítam,neodtrhnem sa od nej.Možno niekoho sklamem,no klasicky k môjmu veku čítam najčastejšie dievčenské romány.Sem tam sa mi pripletie do rúk detektívka.

A veľmi rada pečiem.Je to pre mňa sčasti adrenalínový zážitok,od chystania cesta až po (väčšinou) voňavý koláč na taniery. Nezabudla som tam niečo pridať?Bude dopečený? Aká bude jeho výsledná chuť? a tak ďalej,a tak ďalej.Skvelo sa pri tom odreagujem.

Fotenie.To nemôžem nespomenúť.S kamarátkou sme s tým dosť pohltené a rady sa chodíme chodiť hlavne do prírody.To sú také tie ,,umeleckejšie fotky“.Zas ale nie sme žiadne profesionálky,to vôbec.Môj foťák s odtrhnutým krytom by Vás o tom presvedčil.Ale dokedy fotí,tak to neriešim.No rada fotím aj oslavy a iné rodinné podujatia.Milujem zvečňovať okamihy.

A takto by som Vám tu mohla písať ešte na desiatky stránok.

Pravdou však je,že stále sa hľadám.Často tápem a blúdim vo svojich pocitoch,náladách,myšlienkach…ale tak to má byť.V mojom veku nič nezvyčajné.

Musím povedať,že ma to baví.Snažím sa prekonávať.Snažím vyjsť zo svojej komfortnej zóny.Nič prevratné,len to,že sa niekomu prihovorím prvá alebo prekonám sa a najprv poumývam tú dlážku,až potom si ľahnem ,ma posúva vpred.No snažím sa.To je podľa mňa základ.A tak blúdim ako ryba v mori.Chcem sa naučiť tancovať,chcem napísať knihu,chcem sa pozrieť do Amsterdamu,chcem…….